Pobyt v tichom spoločenstve stromov prospieva ľudskému zdraviu. Potvrdzujú to mnohé vedecké výskumy a krajiny ako Japonsko, Nórsko či Veľká Británia investovali do tzv. zelených terapií nemalé finančné čiastky.
Najďalej sú asi na Shetlandoch, kde pobyt v prírode dostanete priamo na lekársky predpis. Fíni zase blízko nemocníc stavajú malé drevené chatky s veľkými oknami a výhľadom do zelene, pretože zistili, že bližšie spojenie s prírodou skracuje dobu rekonvalescencie.
Japonsko do svojho národného programu zdravia zaradilo „šinrin-joku“ tzv. lesné kúpele už v roku 1982 a vybudovalo asi 60 terapeutických ciest po celej krajine.
Japonský lesný kúpeľ však nie je o žiadnom cvičení ani joggingu na čerstvom vzduchu, ale o pokojnom kontemplatívnom zdržiavaní sa v blízkosti stromov a o vnímaní prírody všetkými zmyslami.
Podľa štúdií, ktoré uskutočnili japonskí vedci, pobyt v lese znižuje produkciu stresových hormónov, znižuje krvný tlak, odbúrava úzkosť, zlepšuje spánok a zvyšuje imunitu.
Stromy vraj na našu odolnosť pozitívne pôsobia skrz fytoncidy – esenciálne oleje a ďalšie látky, ktoré uvoľňujú, aby sa samy chránili pred choroboplodnými zárodkami a hmyzom. Les je fytoncidami presýtený a ich vdychovanie zlepšuje aj naše zdravie a dokonca preventívne pôsobí proti rakovine.
Po víkendovom pobyte v lese zaznamenali japonskí vedci u skúmaných osôb zvýšenú aktivitu bielych krviniek, konkrétne NK buniek, ktoré majú v ľudskom tele na starosti likvidáciu nielen buniek napadnutých vírusmi, ale aj nádorových buniek. Zvýšená aktivita imunitného systému u skúmaných osôb vydržala až mesiac od lesného pobytu.
Zanedbateľný nie je ani vplyv prírody na psychiku. Podľa výskumov, pobyt v blízkosti stromov zmenšuje nepriateľské naladenie a depresiu, a naopak, zvyšuje vitalitu a pocit celkovej pohody.
Ak chcete pozitívny vplyv prírody pocítiť na svojom fyzickom aj psychickom zdraví, mali by ste sa v nej zdržiavať najmenej dve hodiny týždenne. Podľa nedávnej rozsiahlej štúdie univerzity v anglickom Exeteri, ktorá skúmala približne 20 000 ľudí, sú dve hodiny týždenne kľúčovou minimálnou dávkou, bez ohľadu na to, či tie dve hodiny strávite v prírode naraz alebo postupne po kratších okamihoch.
To, že kontemplatívny pobyt v prírode nám robí dobre, je všeobecne známe. Stojí však za to si túto múdrosť stále pripomínať, najmä v súčasnej dobe, keď je pre mnohých z nás ťažké vymaniť sa zo sveta chytrých telefónov, sociálnych sietí, sledovania, koľko ľudí sa nakazilo covidom 19, a ďalších digitálnych závislostí.
Odložte teda svoje mobily a notebooky a vyhraďte si čas na pravidelný pobyt v spoločnosti stromov. Bez zhonu obdivujte ich krásu, vnímajte vôňu, počúvajte šumenie lístia, v dlani si pohrajte s gaštanmi či inými plodmi, pozorujte vtáky, mihotavé svetlo vo vetvách, oblohu… Možno pocítite vďačnosť, úctu a naučíte sa radostne prežívať prítomné okamihy a nemyslieť pri tom na nič.
Inšpiráciou vám môže byť americký filozof H. D. Thoreau, ktorý strávil dva roky v lesnom zrube a ktorého popis „stromového kúpeľa“ vám prinášame: Stávalo sa, že som nedokázal obetovať svieži peľ prítomného okamihu žiadnej práci. Či už práci mozgu, alebo rukami. Niekedy som si počas letného rána po obvyklom kúpeli zvykol sadnúť na preslnený prah svojich dverí a zostával tam od svitania až do obeda pohrúžený v snívaní medzi sosnami, orechovcami a sumachmi, v nerušenej samote a tichu, zatiaľ čo vtáci okolo spievali alebo nehlučne poletovali po dome, kým ma slnko dopadajúce do môjho západného okna alebo hrkot nejakého auta na vzdialenej ceste neupozornil na to, ako plynie čas.“
Prehodiť výhybku z akčného módu do oddychového a do sústredenej pozornosti vám pomôžu hojdacie siete a sedačky. Vďaka hojdaniu sa ľahšie uvoľníte a zaborení v príjemnej látke budete môcť intenzívnejšie vnímať okolitú prírodu. K úplnej relaxácii prispeje aj fakt, že závesné systémy sú vďaka širokým pásom maximálne šetrné k stromom.
Zdroje: www.weforum.org, www.sciencedaily.com a úryvok z knihy: David H.Thoreau, Walden alebo Život v lesoch